významný operný a symfonický skladateľ
(29.7.1911 Banská Bystrica – 21.12.1989 Bratislava)
Patrí do generácie tvorcov, ktorá do hudobného diania vstúpila v tridsiatych rokoch 20. storočia a predstavuje zrod modernej slovenskej národnej hudby. Inšpirácie pre hudobnú tvorbu čerpal zo slovenskej prírody, ľudovej hudby, histórie i z európskej literatúry. Sociálne a protivojnové cítenie získal už v útlom veku, keď mu v roku 1915 vo vojne padol otec na Ukrajine. Za protivojnové idey a humanizmus v hudbe ho poctili Herderovou cenou vo Viedni (1966) a Cenou UNESCO zahudbu(1979).
Medzi prácou na operných alebo väčších symfonických a vokálno-inštrumentálnych dielach Ján Cikker zvyčajne komponoval skladby s menším obsadením, ktoré boli vhodné pre jeho intímnu ľudskú výpoveď. Medzi ne patrili aj zbory. Je zaujímavé, že nevytváral umelé kompozície, ale s výnimkou Gruberovej piesne Tichá noc, svätá noc, vždy išlo o umelecké spracovanie ľudových piesní slovenských a ukrajinských. Akoby chcel duchovne a umelecky prepojiť dve krajiny, z ktorýchjedna mu dala a druhá zobrala otca. Vyberal si najmä lyrické, zádumčivé a clivé piesne s tematikou lásky, vojny, nebojácnosti, ale aj strachu matky o syna alebo obáv z neistoty budúcich čias, ktoré sú spojené s pr.rodnými metaforami. Svoje zborové skladby vystaval Ján Cikker ako malé dramatické diela – od jednoduchšie harmonizovaných častí, cez harmonicky a akordicky bohatšie riešenia až po obdivuhodné viacvrstvové pásma. Na podklade modálnej tonality s využitím akordov vyššej terciovej stavby a viacnásobným delením hlasov dospel miestami k bitonalite. Tým dosiahol aj zvláštnu farebnosť a expresívnosť výrazu. V zboroch s vojenskou tematikou osobitne vyniká autorova práca s rytmom.
CD prináša reprezentatívny výber zo zborovej tvorby Jána Cikkera. Piesne Za horami, za dolami, Ešte raz sa obzrieť mám a Na kamenečku sedela tvoria cyklus Tri slovenské ľudové piesne pre miešaný zbor (1975). Miešaný zbor Vyletel sokol a mužský zbor Keď na vojnu pôjdeme sú z cyklu Tri zbory (1970). Ľudovú pieseň Vlha, vlha, pekný vták (1954) skladateľ upravil pre miešaný zbor medzi prácou na prvých dvoch operách s národným námetom – Juro Jánošík (1953) a Beg Bajazid (1957). Z cyklu Tri mužské zbory (1968) pochádza mužský zbor Smutné časy nastávajú. Skladateľ ním bezprostredne reagoval na vstup vojsk v auguste 1968 do Československa. V roku 1957 spracoval
Ján Cikker úpravy dvoch ukrajinských ľudových piesní. Jednou z nich je Reve ta stohne Dnipr širokyj (Hučí a stene Dnepr široký). K ukrajinských piesňam siahol aj v roku 1975 v cykle Tri ukrajinské ľudové piesne, v ktorom sú aj piesne Čerez ričeňku (Cez riečku) a Spivanočky moji (Spievanky moje). Niektoré skladby Ján Cikker venoval konkrétnym interpretom – miešanému Speváckemu zboru folklórneho súboru Lúčnica alebo mužskému Speváckemu zboru slovenských učiteľov. Piesne To moje srdiečko (1975) a Trebišov to valal (1985) pre miešaný zbor venoval svojej manželke Kataríne.